Hospodárenie v lese, spoločenská funkcia lesa

09.10.2016 21:22

O les ako o zložku prírodného prostredia i les ako producenta dreva prejavujú záujem nárokové skupiny, a majú k tomu rozličné prístupy:

1. Vlastník lesa – jeho záujmom je dosiahnuť čo najväčší trvalý úžitok.

2. Spoločnosť – potrebuje, aby lesy poskytovali dôležité funkcie (produkujú kyslík, regulujú dusík, pohlcujú uhlík, zachytávajú emisie škodlivých látok, chránia pred žiarením a pozitívne ovplyvňujú ľudskú psychiku, ale aj chránia územie pred povodňami a eróziou, čistia vodu, stabilizujú zvážlivé územia, spevňujú viate piesky, v horách chránia pred lavínami, sú životným prostredím rozličných druhov rastlín a živočíchov). Je to služba spoločnosti, ktorá vyžaduje špeciálne  zameranú hospodársku činnosť, ktorá má aj svoju nákladovú stránku. V súčasnosti nemá však stránku príjmovú.

3. Ochrana prírody – presadzuje záujmy spoločnosti. Za svoje návrhy, ktorými nad rámec záujmov vlastníka, či už zvýšenými zásahmi alebo nezasahovaním do lesa (chránené lesy ap.) ovplyvňuje ekonomiku vlastníka, by mala aj plne niesť zodpovednosť.

4. Drevospracovateľské subjekty – nemajú záujem o hospodárenie v lesoch, ale svojou nákupnou politikou priamo zasahujú do správania sa vlastníka (množstvo, druh dreviny, kvalita a ceny).

5. Lesníctvo – jeho záujmom, ale aj úlohou je zabezpečiť úspešný dlhodobý rozvoj lesov pri dodržaní základných princípov rozvoja v zmysle trvalosti, výnosovosti, postupov ochrany i obhospodarovania lesných porastov.

6. Štát – má úlohy vytvoriť také právne prostredie, aby všetky skupiny mohli bez narušenia vzťahov mohli uplatňovať svoje prístupy, záujmy a úlohy. Má vytvárať motivačné nástroje pre vlastníka lesa, aby zabezpečoval rozvoj funkcií, ktoré spoločnosť požaduje od lesa.

Kľúčové rozhodovania v plánovaní dlhodobého trvalého rozvoja lesov

Základnými princípmi lesného hospodárstva v dlhom období akým je proces hospodárenia v lese, priemerne 100 i viac rokov a pri zložitosti obnovných, výchovných a ochranárskych vstupov do lesných ekosystémov, si vyžaduje prepracovaný systém plánovania.

Prax, škola a výskum doviedli systém plánovania cez Lesné hospodárske plány, dnes Program starostlivosti o les, k sústave piatich kľúčových rozhodnutí. Každé vybočenie z tejto plánovacej sústavy má zväčša vážne následky.

Kľúčové rozhodnutia sú:

1. Stanovenie účelu hospodárenia

 Spoločnosť vyžaduje od lesného hospodárstva plnenie verejnoprospešných funkcií, ale aj produkciu dreva. V rôznom období bolo poradie týchto funkcií rôzne. Dnes na prvom mieste  je verejnoprospešnosť.

 Miera váhy funkcií je diferencovaná podľa prírodných pomerov a potrieb spoločnosti. Doterajší vývoj priniesol tri kategórie hospodárskeho určenia:

            - lesy hospodárske s prevažne drevoprodukčnou funkciou,

            - lesy ochranné s úlohou ochrany prírody, drevoprodukčná je druhoradá,

            - lesy osobitného určenia zamerané na špeciálne verejnoprospešné funkcie, popri plnení                                    drevoprodukčnej funkcie.

2. Vytýčenie cieľov hospodárenia

            Treba vytvoriť konkrétnu predstavu, aké charakteristiky majú mať porasty, aby splnili vytýčený účel.

2.1 Prevádzkové ciele

            a) cieľové zastúpenie drevín, zostavené na výsledkoch prieskumov typológie a modelov hospodárenia,

            b) cieľová produkcia, odvodená premietnutím hrúbkovej štruktúry, sortimentov na vek začatia obnovy,

            c) cieľová výstavba, získaná výskumom s váhou na posilnenie porastovej odolnosti,

            d) cieľové zakmenenie.

2.2 Cieľové usporiadanie

            Porasty musia byť zaradené podľa svojho veku do sústavy vekových stupňov, pre ktoré sa odvodzuje ťažbový predpis (etát).

3. Určenie hospodárskeho spôsobu

            Na základe vyše dvestoročných skúseností v obhospodarovaní lesov sa ustálili 4 hospodárske spôsoby:

            - podrastný– zameraný na vytváranie ekologických podmienok na prirodzenú obnovu a využívanie ďalších prírodných zákonitostí na zvyšovanie produkcie a plnenie verejnoprospešných funkcií. Ide o hospodársky spôsob orientovaný na prírode blízke hospodárenie. Je to spôsob hospodárenia zložitejší, technologicky náročnejší a aj nákladovejší;

            -výberkový – sústredený na usporiadanie všetkých rastových fáz nad sebou. Je to riadenie je technologicky najnáročnejšie a v našich podmienkach uplatniteľný len výnimočne;

            -účelový – orientovaný na návrat k prírodnému lesu, prispôsobenému súčasnej klimatickej situácii a účinkom škodlivých činiteľov. Je uplatniteľný v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia;

            - holorubný – uplatňuje sa pri rekonštrukciách lesov a zameraný na následne umelú obnovu. Je tu možnosť uplatniť druhovú pestrosť, v rámci cieľového zastúpenia drevín.

4. Ustanovenie rubnej doby

Je to priemerný vek ukončenia rastového procesu. Je to rozhranie, kedy les prestane pôsobiť ako „fabrika“ na drevo a stane sa výrobkom – tovarom na predaj. Je to kľúčové rozhodnutie ťažbovej úpravy. Aspekty, ktoré treba uplatniť, sú:

            - kvantitatívna zrelosť – biologicko-produkčné hľadisko reprezentované rastovými tabuľkami udávajúcimi vývoj zásob a prírastkov – celkového bežného (CBP – skutočného) a celkového priemerného (CPP – vypočítaného);

            - hodnotová zrelosť – kulminácia CPP v cenách dreva;

            - technická zrelosť – hľadisko požiadaviek odberateľov (cieľové sortimenty);

            - ekonomická zrelosť – maximum čistého výnosu, teda odrátanie vlastných nákladov od hodnotovej                 zrelosti;

            - mimoprodukčná zrelosť – vek, v ktorom les prestáva optimálne plniť hľadisko verejnoprospešnosti;

            - účelová zrelosť – kedy les prestáva plniť svoju optimálnu funkciu.

5. Odvodenie ťažbového etátu

Je najdôležitejšie rozhodnutie v plánovaní dlhodobého rozvoja lesného hospodárstva. Skladá sa z odvodenia etátu:

            - predrubného (výchovného) a

            - rubného (obnovného).

Predrubný etát je súčasťou predpisov prebierok v jednotlivých porastoch. Rubný etát je kľúčový údaj lesného hospodárstva. Od neho sa odvíja významná časť hospodárenia – ním sa končí produkčný proces v poraste a zakladá nový les, kladú sa základy nadväzujúcej pestovnej a výchovnej činnosti, on zabezpečí hlavný zdroj financovania chodu hospodárenia a je hlavným nástrojom trvalého rozvoja.

5.1 Základné ťažbové ukazovatele

Aksiómy:

- každoročným výrobkom lesa je ročný prírastok skutočný – bežný CBP,

- z lesa možno vyťažiť len toľko, koľko v lese prirástlo,

- medzi hlavné úlohy lesného hospodárstva patrí úsilie o dosiahnutie maximálneho prírastku,

- maximálny prírastok možno získať pri väčšine drevín vo veku 25 až 40 rokov,

- pokles maximálneho prírastku pod matematicky vypočítaný – priemerný celkový prírastok (CPP) znamená vek rubnej zrelosti,

- ideálne by bolo ťažiť každý porast v jeho rubnej zrelosti,

- z rôznych dôvodov to nemožno realizovať, preto sa ťaží prírastkový ekvivalent v starších porastoch, menej prirastaných, menej kvalitných formou ťažbových percent.

Základné ťažbové ukazovatele sú tieto:

- induktívny etát,

- empirické ťažbové percento vo vekových stupňoch,

- empirické ťažbové percento v stupňoch rubnej zrelosti.

5.2 Ťažbové ukazovatele plynulosti

Rokmi sa ustálili známe vzorce 1/20, 1/30, príslušných zásob, teda poslednej vekovej triedy, posledných troch vekových stupňov a starších a objem ťažby vypočítaný z výmery normálneho rúbaniska a priemernej hektárovej zásoby rubných porastov.