Význam lesov pre človeka
Pračlovek vyšiel z pralesa, ktorý bol jeho kolískou. Človek v lese poľoval, z dreva si robil zbrane, náradie, kurivo, lesnými plodmi si zlepšoval stravu, teda:
- les bol zdrojom obživy;
- les bol zdrojom poľnohospodárskej pôdy. Po neolitickej revolúcii, ako sa označuje vznik poľnohospodárstva, les pokrýval okolo 95 % rozlohy našej krajiny. Až do okolo roku 1000 sa ráz našej krajiny nemenil. K radikálnemu zníženiu lesnatosti dochádza až v čase veľkej stredovekej kolonizácie v 12. a 13. storočí (nemecká – banská). Koncom 13. storočia lesnatosť u nás bola 70 %. Neskôr v 16. a 17. storočí sa kráľovské lesy premieňali na poľnohospodársku pôdu v hornatých oblastiach (valašská kolonizácia);
- les bol základňou živočíšnej výroby. Poskytoval pastvu dobytku a krm pre ošípané (žaluď, bukvica);
- les bol zdrojom stavebného a palivového dreva. Mestské domy boli až do 16. storočia prevažne drevené, dediny až do polovice 19. storočia boli takmer celé z dreva, aj dnes veľa podhorských dedín je drevených. Dodnes sa zachovali drevené kostoly;
- les poskytoval drevo pre banskú činnosť. Jednak na výdrevu šiacht, na ťažobné stroje, ale hlavne ako drevené uhlie na tavenie rúd. Stredoslovenská oblasť bola známa ťažbou zlatých, strieborných a medených rúd, spišsko-gemerská metalických, aj v tatranskej oblasti;
- les bol zdrojom energie pre priemyselnú výrobu. Drevo bolo darcom energie pre hámre, maše, pivovary, vápenky, sklárne, farbiarne, železiarne, ap. Stavali sa v blízkosti lesov alebo priamo v horách, kde bol dostatok dreva a vody;
- les bol zdrojom surovín pre priemyselnú výrobu. Z dreva sa vyrábala väčšina nástrojov i celých strojov (mlyny, píly, hámre). Na báze dreva ešte začiatkom 20. storočia bolo 23 remesiel: korytári, kolári, kolesári, rezbári (nástroje pre domácnosť), stolári šindliari...;
- les poskytoval ochranu ľuďom i celej krajine v dobe vojen. Napríklad v dobe tatárskych a tureckých vpádov sa v lesoch ukrývali ľudia pri prenasledovaní pre vieru.
S príchodom priemyselnej revolúcie mení sa aj funkcia lesa a vzťah človeka k lesu.
- les sa stáva zdrojom surovín pre priemysel – papierenský, chemický, železnice - podvaly, nábytkársky, elektrotechnický a telekomunikačný – stĺpy a pod.
- les slúži aj na ochranu krajiny proti prírodným živlom,
- les plní funkciu klimatického a vodohospodárskeho činiteľa,
- les plní funkciu regenerácie síl človeka,
- les plní funkciu liečebnú,
- les ako prvoradá súčasť prírodného prostredia.
Okolo roku 1000 les pokrýval okolo 95 % územia našej krajiny. K radikálnemu zníženiu lesnatosti dochádza za veľkej stredovekej kolonizácie v 13. storočí, za banskej nemeckej kolonizácie. (Tatárske vpády v r. 1241 a 1242 naše územie spustošili, veľa ľudí vyvraždili a veľa ľudí padlo za obeť hladomoru. Preto kráľ Belo IV. povoláva Nemcov na naše územie). Vznikali banské oblasti na Spiši, Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici, Kremnici a okolí. Neskôr v 16. a 17. storočí sa lesy v horských oblastiach vplyvom valašskej kolonizácie premieňajú na poľnohospodársku pôdu. Do tohto obdobia spadá aj vznik Liptovskej Tepličky.
S príchodom priemyselnej revolúcie sa menia aj funkcie lesa a vzťah človeka k lesu. Dnes je les u nás zdrojom dreva pre priemysel energetického účelu, pracovnými príležitosťami plní sociálnu funkciu.
Dreva bolo v minulosti dostatok. S rozvojom spoločnosti (bane, huty) sa stávalo nedostatkovým až tak výrazne, že cisár Maximilián II. v roku 1565 vydáva lesný poriadok Constitutio Maximiliana na zabezpečenie dreva pre bane a huty. Ten pozostával z 30 ustanovení. Ich stručný obsah je tento: „Lesné porasty sa majú rúbať podľa poradia a v rúbaniskách treba ponechať dostatočný počet semenných stromov. Práce možno začínať len so súhlasom lesmajstra. Všetko drevo sa musí riadne spracovať a horšie časti zužitkovať na výrobu dreveného uhlia. Stínať sa môže len v zimnom období. Kvôli ochrane mladín je v rúbaniskách zakázané kosiť trávu a pásť dobytok.“ Drevo sa dopravovalo pomocou šmykov. Budovali sa vodné priehrady a drevo sa ďalej plavilo po vode. Lesní úradníci mali dozerať, aby drevársky majstri riadne účtovali mzdy za vykonané práce.
