História urbárov

10.10.2016 14:51

Bývalý urbariát Liptovská Teplička bol obnovený k 31.1.1991 na základe zákona 229/1991 o pôde ako združenie vlastníkov lesnej pôdy. Do dnešnej podoby sa transformoval za podmienok ustanovených zákonom č. 181/1995 o pozemkových spoločenstvách k 28.2.1996 ako Lesné pozemkové spoločenstvo v Liptovskej Tepličke, ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, ktoré bolo zaregistrované na Obvodnom úrade vo Svite pod číslom 1/96 dňa 24.2.1996.

 

Prečo sa stále uvádza výraz „bývalý urbariát“ a „bývalí urbarialisti“?

Je to preto, že názov má historický pôvod z jedného zo stavov existujúcich na území bývalého Rakúsko – Uhorska. Staré uhorské právo bolo právom stavovským: šľachtici (zemepáni), mešťania a poddaní podliehali rôznym právnym poriadkom. Základnými ustanovizňami šľachtického práva boli údelná sústava (donatačný systém) a dedovizeňstvo. V zmysle údelnej sústavy kráľ udeľoval pôdu šľachtickým rodinám. Údelný majetok zostával  v rukách rodiny do vymretia vetví povolaných na nástupníctvo a potom pripadol späť korune, aby bol predmetom nového údelu. V zmysle dedovizeňstva nástupca nemohol pôdu scudziť, ale ostávala v rodine, dokiaľ len žil niektorý potomok.

K najväčším pozemkovým vlastníkom Liptova v čase feudalizmu patrili hradné panstvá Likava a Liptovský Hrádok. Ich poddanské obce vznikali v 13. storočí.  Liptovská Teplička vznikla na Liptove spolu s ďalšími dvoma obcami v 17. storočí, v roku 1634. Patrila s ďalšími 10 hornoliptovskými obcami k hradnému panstvu Liptovský Hrádok. Z feudálnych držiteľov hradného panstva sú známi: Donč, Ján Zápoľský, Peter Komarovský, Balassiovci, Zayovci, Ostrožičovci a Lichtenstein. Po povstaní Františka Rákocziho II. panstvo pripadlo eráru.

Poddaní podliehali právnej vrchnosti šľachtica, nemali vlastnej pôdy, ale obrábali a užívali pozemok daný im zemepánom k dispozícii za dávky, ktoré museli poskytovať zemepánovi, ako boli napríklad poddanská robota, ktorá pozostávala z práce jeden deň v týždni dobytkom (t.j. od východu do západu slnka) alebo dva dni v týždni ručnej práce.

Dane sa platili šľachticovi a štátu, tzv. porta alebo štátna porcia. Ďalej boli dane župné, dane vojenské, čiže kontribúcia.

Dane šľachtické pozostávali z 1 zlatky splatnej na svätého Juraja a na svätého Michala.

Platila sa aj daň naturálna, t.j. dve sliepky, dva kohúty, 12 vajec, 1 holba roztopeného masla. Tridsať gruntov (grunt bola poddanská usadlosť) dávalo 1 teľa alebo 1 zlatý a 30 grajciarov. Platili sa aj deviatky. Boli to poplatky mimo roboty. Deviatok znamenal, že poddaný dával zemepánovi devätinu z úrody, každého deviateho barančeka a pod. Ak by nemal ľan, bol povinný šesť funtov priadze napriasť z panského ľanu alebo konope.

Priestupky sa súdili a trestali: muži boli trestaní palicovaním, ženy korbáčovaním, uvrhnutím do temnice. Ešte aj za použitie okov alebo reťazí sa platilo 15 grajciarov.

 

Jedna z tereziánskych osvietenských reforiem – Urbárska regulácia

Zemepánska poddanská právna úprava nebola jednotná pre celé územie Uhorska. Až v roku 1767 panovníčka Mária Terézia vydáva uhorský patent, pod názvom Urbárska regulácia, ktorým sa mala zaviesť úprava poddanských pomerov. Urbár bol súčasťou tereziánskych osvietenských reforiem. Urbársky patent znamenal jednotnú úpravu poddanských pomerov v Uhorsku. Jeho cieľom bolo chrániť poddaných pred nadmerným vykorisťovaním zemepánmi. Urbár určoval aj pracovné, peňažné a naturálne povinnosti.     

K právam poddaných patrila pastva dobytka na pasienkoch k tomu vyčlenených a z lesa si mohli suché a na zemi ležiace drevo zbierať na oheň. Mohli dostať drevo na stavbu domu. Pomer medzi zemepánom a osobami podliehajúcimi jeho pánskej vrchnosti sa nazývajú urbárstvom.

 

„Bývalí urbarialisti“

Obrat v uhorskom súkromnom práve nastal v roku 1848. Zákonnými článkami IX., XII. a XIII. boli zrušené urbárstva.  Zákonodarstvo  v roku 1848 vyrieknutím právnej rovnosti urobilo koniec sústave stavovských práv. Zrušilo údelnú sústavu, dedovizeňstvo a urbársky pomer. Urbárnici sa stali vlastníkmi obrábaných pozemkov. Pre ďalšie obdobie sa už nazývajú „bývalí urbarialisti“, „bývalí urbárnici“. V roku 1852 viedenská vláda uviedla do života rakúsky všeobecný občiansky zákonník a majetkové pomery upravila nariadením o pozemkových knihách z roku 1855. Tu sa zapísali bývalé urbárske majetky na nových vlastníkov, t.j. bývalých urbarialistov. Sú to zvláštne útvary spoluvlastníctva. Spoločenstvo bývalých urbarialistov aj po zákonnej úprave z roku 1995 je spoločenstvo s majetkovou podstatou, ktorá nepodlieha deleniu (segregácii) a dodnes sa v katastri nehnuteľnosti (predtým v pozemkových knihách) všetci bývalí urbarialisti vypočítavajú, v akom pomere je každý z nich účastný.

Hospodárske spravovanie lesných pozemkov aj po zrušení poddanstva podliehalo štátnym inštitúciám. Aj nový  zákonný článok XXXI. z roku 1879 označený ako lesný zákon ukladá štátne spravovanie lesov bývalých urbarialistov.

V roku 1898 bol prijatý zákonný článok XIX. o štátnom spravovaní obecných lesov a o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedeliteľným vlastníctvom  bývalých urbarialistov a komposesorátov. Kým odborné spravovanie podlieha podľa zákonného článku XXXI. z roku 1879 štátu, hospodárske spravovanie zákonným článkom XIX. z roku 1898 zveruje zhromaždeniu spolumajiteľov podľa pravidiel určených zákonom. Uznesenia zhromaždenia spolumajiteľov vykonávajú spolumajiteľmi volený predseda a výkonné orgány (napr. výbor, lesný gazda, pokladník a ďalší).

Pravidlá vypracované na základe zákonného článku XIX/1898 sú napísané na 109 stranách formátu A5. Niekoľko vybraných zaujímavých pravidiel:

1. Vyrubenie, vyberanie a vymáhanie príspevkov na spoločné bremená a útraty.

2. Vyrubenie a konanie spoločných prác, objem prác v dňoch.

3. Zoznam k hlasovaniu oprávnených spoločných majiteľov s počtom podielov a počtom hlasov.

4. Rozpočet s pomenovaním potreby v peňažnej forme obsahoval 30 pomenovaných potrieb. V prvom rade daňové povinnosti, plat lesného hájnika, príspevky na horára, odmeny predsedníctva, príspevky na štátne spravovanie lesa, mzdy pri meraní lesa, škôlkové práce, výdavky na semená a sadenice, mzdy za prečisty, prebierky, rúbanie dreva, povozné výdavky, oprava ciest a mostov, oprava budov, na tlačivá a kancelárske potreby, na noviny a knihy, členské príspevky spolkom a nepredvídané výdavky.

4a. Kalkulácia množstva a hodnota lesných plodín, ktoré sa majú speňažiť.

5. Súvaha. Tu sa vyčísľovali celkové príjmy a celkové výdavky. Ako sa upotrebí zvyšok a ako uhradí nedoplatok. Rozvrhla  sa spoločná práca, ručná práca (mužov, žien a detí), povozom (dvojzáprahom, jednozáprahom).

6. Pozvánka na valné zhromaždenie.

7. Vyhláška o pozvaní na valné zhromaždenie.

8. Vzor zápisnice z valného zhromaždenia.

9. Vyhláška predsedu o možnosti k verejnému nahliadnutiu do uznesenia na 15 dní v čase od dňa do dňa.

10. Obecné svedectvo, že vyhláška bola v obci zverejnená vybubnovaním a vyvesením.

Tieto pravidlá platili až do roku 1995, kedy zákonný článok XIX/1898 bol zrušený zákonom 181/1995.

V roku 1958 zákonom 2/1958 Slovenskej národnej rady o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov sa zrušili útvary bývalých urbarialistov a komposesoráty a lesyodovzdali do obhospodarovania krajským správam lesov s konštatovaním, aby sa zabezpečilo lepšie hospodárenie v lesoch. Členovia zrušených útvarov ostali aj naďalej spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov.